Žena na javisku, žena na papieri, žena, ktorá hovorí. Hovoríme o sebe, o nás, o vás. Autentická autorská výpoveď o feminizme a strete s realitou je premenlivá – vyvíja sa, prispôsobuje sa dobe, prostrediu aj performerke. 

V prvej časti sa konfrontujeme s divožienkami – ženami odsúdenými na život mimo spoločnosť, mimo hranice bežnej každodennosti. Opisujeme ženy vyhnané z miest a dedín kvôli svojej inakosti, svojskosti. Sústreďujeme sa na divožienky, ako súčasť folklóru a spoločenských zvyklostí, poukazujeme na tému odcudzenia, hľadania seba v rámci spoločenského kontextu doby. V tejto časti čerpáme z konkrétnych literárnych predlôh. Múzami sú Ljuda, Kláska a Zuna, pričom všetky prichádzajú s otázkou, či je naša inakosť ľudská alebo spôsobená ľudmi.

V druhej časti, Divnožienky,  vysvetľujeme a zobrazujeme svoj postoj k ženskosti. Každá sme iná a zaoberáme sa iným, naše myšlienky nie sú skupinové, sú individuálne. Rovnako, ako ja alebo ty. Autorský text tu je oveľa výraznejší než v predchádzajúcej časti, pretože spracovávame nielen myšlienky, ale aj skúsenosti a predovšetkým zážitky reálnych osôb.

Divožienkami/Divnožienkami hľadáme spojnicu medzi niečím starým, večným a niečím dnešným, súčasným. Predstavujeme Panoptikum a ideme s kožou von!